prekvapenie

Sedem skladieb, ktoré nemárnia čas. tobiiii tu ide po krátkej, koncentrovanej forme — žiadna snaha o veľký album, skôr uzavretý celok, ktorý sa dá zvládnuť na jedno posedenie a hneď pustiť odznova.

Vizuál napovedá viac, než sa zdá: tri bledé postavy s vypúlenými očami v tmavej palete, ručne kreslené, nepríjemné a smiešne zároveň. Presne v tejto polohe deska funguje najlepšie — tam, kde sa humor a úzkosť nedajú od seba oddeliť a poslucháč si nie je istý, čo z toho má prevážiť.

Príjemné prekvapenie záveru leta. Nie je to dokonalé a pri siedmich skladbách je citeľné, že priestor na rozohranie je obmedzený, no náboj a vlastný rukopis tam sú. Meno, ktoré stojí za sledovanie.